Keď prišiel Adam, Mafinka sa, ako vždy tešila. Ale predsa len sa tešila trocha inak. Niečo nebolo v poriadku. Okrem ruksaku priniesol Adam ešte čudnú čiernu tašku, v ktorej sa to akosi podivne hýbalo a vydávalo to zvuky skoro ako… pes!
Mám sa toho báť, treba to zožrať, alebo aspoň naháňať, alebo čo…???
Ani „to“ „čosi“ v taške nevedelo na čom je. Pre istotu sa výstražne rozštekalo, aby ukázalo, že nie je ani mačka, ani myš a hrabkalo sa to von. Kešu zrejme vycítila, že Mafinka nepredstavuje nebezpečenstvo.
Kešu je pražský krysařík a je to asi najmenšie šteňa, aké som videla. Napriek tomu, že Mafinina hlava je ako dve Kešu, nové miništeňa to zvládlo výborne. Zvedavosť mu dodala odvahu a ono vypochodovalo zo svojho domčeka na Mafinkino teritórium so vztýčeným chvostíkom.
Mafinka sa ukázala ako skvelá kamoška. Požičala Kešu všetky hračky, svoj pelech, aj koberček, učila ju, ako sa pije z misky, pozorovala ju, ako sa hrá s jej obľúbenou kostičkou z vývaru a predvádzala, ako sa ona – šelma chlpatá – hrá s vankúšikmi a s uzlami a aká je ona „drsňáčka“. Kešu ju so záujmom pozorovala a potom to skúšala ona. Mafinka jej predviedla, ako spolu tancujeme na zadných a malá Kešu sa okamžite postavila tiež na zadné a tvárila sa že by chcela tiež tancovať. Keď Kešu urobila mláčku na kachličku, lMafi to len „skontrolovala“ a pozrela sa na mňa s výrazom: „No, čo, budeme to minišťeňa musieť vychovať…“ No a keď zaliezlo de peleška, Mafinka začala kňučať, aby išlo von. Tak sme ho ešte na chvíľku vylákali.
Samozrejme, nebolo to také jednoduché. Kešu je síce nesmierne zvedavá, odvážna a rýchla, ale Mafinka je pri nej ako Mega Goliát. A tak bolo treba stále dávať pozor, aby ju nepridlávila labou, nepriľahla alebo švihom chvosta nezavesila na stenu miesto obrazu.
V každom prípade, baby to zvládli na jednotku, miništeňa prežilo, Adamko si zahral basketbal a ja som si vyskúšala psiu au pairku.
PS: Sorry, kvalita obrazu je dosť zlá, skúsim s tým niečo urobiť
