Trapani

Trapani sa prebúdza

Trapani – pred západom slnka

Keď som druhý krát cestovala do Trapani, bol október, v Bratislave 7 stupňov a daždivosivo.
Trapani ma už cez  okienko pred pristátím vítalo s tmavomodrou oblohou, slnkom a tyrkysovým morom s krásnymi útesmi! To je presne to, čomu sa vám proste nechce veriť a aj keď nechcete, začnete sa usmievať. Ako málo stačí ku šťastiu! 
Nastúpila som na autobus do mesta a všetko príjemné pokračovalo. Sveter aj vetrovku som napchala do tašky a užívala som si to. Všade okolo mňa leto, cesta sa vinie okolo olivových hájov a šofér je taký… typický sicílsky. Nie, nie, tento nemal telefón na uchu a cigaretu v ruke, hoci aj to sa stáva. 
Vtedy som to len tušila, ale dnes už viem. Pravý sicílsky šofér, to vám je niekto! To nie je anonymný namrzený, prísny pánko, ktorého nikto nepozná, ktorý je celý zamračený a vy keď nastupujete premýšľate, či ste náhodou nevyviedli niečo, za čo by vás mohol možno aj potrestať a nepustiť do autobusu.
Nieeee 🙂  Sicílskeho šoféra všetci poznajú a všetci sa s ním chcú kamarátiť. Má dobrácke oči, vždy dobrú náladu, všetkých pozná a… nikam sa neponáhľa. 
Pomaly štartujeme, všetci už nastúpili… Nie.  Ešte dobieha mladá, pekná letuška. Kam by sme sa ponáhľali! Letuška zdvorilo pozdraví a trocha neisto vytiahne peňaženku. Šofér len žmurkne a „tajným“ gestom kývne, aby si sadla. Letuška ešte úctivejšie poďakuje, krásne sa usmeje a schová peňaženku.
Slnko svieti, náš šofér si nahlas pospevuje a popiskuje spolu s pesničkou v rádiu. Ide mu to výborne, sem, tam sa niekto ďalší pridá a v autobuse je ešte lepšia nálada. Prechádzame nejakým mestečkom, keď odrazu nejaká postavička v diaľke kýva na náš autobus. Šofér zaostrí, ale v zápätí sa naširoko usmeje, zastaví za prechodom a… nastupuje Pietro. 
Ciao, Pietro!!! Come stai??? 🙂 Pietro sa srdečne zvíta a podáva pripravené peniaze. Ááá, šofér privrie oči, zakloní hlavu, urobí „tajné“ gesto a Pietro s poďakovaním schová pripravené peniaze do vrecka. 
Zastávka. Čo nás asi čaká? Čaká tam zhovorčivá, veselá dáma, okolo štyridsiadky, ktorá potrebuje zaviesť ku kaderníčke na druhý koniec mesta. Pravdaže! Ide sa. Veselú debatu ukončí zastávka pri kaderníčke, pani posiela šoférovi obrovskú horúcu vzdušnú pusu a so smiechom vystupuje.
Cestu nám nečakane skríži nejaký pomalý motajko na ulici? No stress! Človiečik nás zbadá, urobí ospravedlňujúce gesto, trocha zadrobčí, pobehne. Šofér sa smeje, zaškrípe brzdami, zatrúbi, zamáva a ide sa ďalej. Áááá tam idú po ulici nejakí známi. Aj tých treba pozdraviť. Stačí zatrúbiť a deduškovia sa pristavia, jeden zamáva palicou a veľká tetuša s plnými nákupnými taškami sa smeje a čosi kričí. 

Áno, sme tu. Trapani. 🙂

Ráno sa v tejto časti preháňajú cyklisti, bežci a psy

Trapani je maličké mesto, možno sa niekomu nezdá až také zaujímavé, ale ja mám rada jeho atmosféru. Je to tam všetko samý barok, pár načančaných ulíc, ktorými sa promenádujú domáci aj turisti, úzke uličky sú ošarpané, aj menej ošarpané, napchaté motorkami a autami, ale aj trocha širšie, kde miestni chlapci hrajú futbal. Vejúce prádlo v oknách, deduškovia v pásikovejj košeli, o paličke ale s modernými slnečnými okuliarmi na očiach, prístav s čerstvými rybami… a najlepšia pistáciová zmrzlina na svete!
Z jednej strany mesta je pôvodný prístav, kam sú nasmerované pekné staré domy, príjemná alej a parky. Na opačnej strane, kde  lode nikdy nepristávali je  len pár malých člnov, skalisté pobrežie a chudobné, na seba natlačené domy.
Keď sme sa sem prvý krát zatúlali, najprv som bola trocha sklamaná. Ale dnes to tam mám rada. Je tam príjemný kľud a svojím spôsobom má aj táto časť Trapani svoje čaro. Dokopy, natlačené na seba, strácajú domy svoj punc chudoby a ošarpanosti a spoločne tvoria zaujímavý a dokonca pekný obraz, ktorý v priebehu dňa stále mení farby. Ráno si tam chodia ľudia vychutnať prebúdzajúci sa deň, preháňajú sa cyklisti, psy, bežci, rybári si rozložia udice a pomaly začína deň. Môžete sa vyhrievať v príjemných ranných lúčoch a počúvať more a čajky úplne nerušene, bez hlučnej ulice, ktorá zostala schovaná za domami. A môžete dosýta dýchať slaný morský vzduch. Večer je to to pravé miesto na romantické schôdzky mládeže. Ale samozrejme, hlavnú úlohu preberajú večer ulice a uličky v centre, kam autá nesmú. Každý večer sa úplne doplna dopchajú stolmi a stoličkami a všade je hlučno a veselo, spevavo a voňavo. Takže mať hotel v centre je síce fajn, ale platíte svoju daň. 🙂

Rande pri západe slnka

Ráno to tu obsadia rybári

Ušiel som ocinovi

Barokové okná v Trapani

Farebné okná v Trapani