Keď som čakala na autobus v Trapani, bola som dosť v strese, lebo som tušila, že ten obrovský húf mladých študentov určite smeruje tam, kde ja. Do San Vito lo Capo. Bolo to tak. Nechala som ich nahrnúť sa do dverí s nádejou, že snáď sa mi nejaké miesto ujde tiež. Vo dverách už stál šofér a všetko si organizoval. Študáci napodiv poslúchali a všetko prebiehalo pohodovo, hlučne a veselo. Všimla som si, že to bol „ich“ šofér. V autobuse počas jazdy prebiehala čulá obojstranná konverzácia Študenti postupne vystupovali a zakaždým sa so všetkými hlučne lúčili. Na šoféra sa nemie zabudnúť. Všetci sa s ním lúčili, kývali a neviem, ako si to vybavil, ale tie najkrajšie dievčatá mu väčšinou dali aj pusu na líčko. Niekto si zabudol sveter na sedadle? Non é un problema! Odnesieme šoférovi. Ja by som potreboval vystúpiť skôr… A ja zase tu… Jasné, zastavíme!
Kým sme prišli na konečnú zastávku, do San Vito lo Capo, autobus bol už skoro poloprázdny. Vystúpila som s veľkým kufrom a nadýchla som sa zhlboka. Vzduch voňal horúcim slnkom a morom.
San Vito lo Capo
je malé prístavné mestečko s krásnou plážou. Piesok je biely a more tyrkysové. Je to úžasné miesto. Milujem vstať skoro ráno a prechádzať sa po mestečku, ktoré sa práve prebúdza Vzduch ešte nie je horúci, ale príjemne svieži. Zaplávať si v mori, ked na pláži ešte nikoho niet, a potom si sadnúť k výborným sicílskym raňajkám. Donedávna sem chodili len domáci.
Je veľká škoda, že tento krásny kútik objavili aj turisti a už ich je tu naozaj veľa. Pláže sú preplnené a večerné mestečko sa mení na uličkovú promenádu.
Zmrzlina sa nevyrovná tej v Trapani, ale na každom kroku nájdete typické sicílske cestoviny, pre mňa sú najlepšie na svete. A nájdete aj celú škálu sicílských mixov korenia. Na večeru si určite aspoň pár krát zájdite, do reštaurácie, niektoré sú naozaj výborné, kde si naozaj pochutnáte. Ich typickou rybou je tuniak a vedia ho vynikajúco pripraviť.
San Vito lo Capo – ráno v prístave
San Vito lo Capo, rybári
Ak hľadáte prístav, tak žiaden nenájdete, je to len taký malý prístavík. Mám veľmi rada tú atmosféru, keď sa rybári vracajú z rybolovu so svojimy lodičkami a člnmi . A na svoje člny si potrpia. Sú farebné a niektoré majú mená napísané tak výrazne, aby ich každý videl. Tak som sa tam opäť zamotkala a bolo to veľmi milé. Privezú rybky, vyložia, porozprávajú sa, zasmejú, naložia na motorku a odfrčia.
Kedy ísť do San Vita lo Capo
Môj prvý pobyt v San Vito bol pre mňa asi najväčším zážitkom. Prišli sme s priateľkou len na tri noci, a nevedeli sme , čo nás čaká. Každý deň bol pre nás nové objavovanie. Bol september, ale mali sme pocit, že sme uprostred leta, aj noci boli ešte horúce. Bývali sme v príjemnom hotelíku v takej mini – pidi izbičke, ale na tých pár dní sa to dalo. Úplne to vyvážili úžasní majitelia, skvelé raňajky, ktoré pripravovala pani domáca a hlavne možnosť, užívať si ich vonku, v tieniku. Výborné bolo aj to, že sme boli pri pláži.
Parkrát sme sa zastavili aj v júli, ale pláž som skoro nespoznala. bola naozaj veľmi preplnená.
Ráno na pláži
Tuniak na Sicílii je najlepšia voľba
San Vito lo Capo, ráno
Zaujímavé, ako pár týždňov dokáže zmeniť atmosféru. Moja druhá návšteva San Vita bola v októbri. Všetko bolo fajn, nechcelo sa mi veriť, že opäť plávam v tej istej vode, brodím sa v tom istom piesku a tešila som sa, že pláže nie sú také preplnené. Tešila som sa, že stále funguje tá istá skvelá reštaurácia a je tam ten istý čašník. O pár dní dorazil aj syn, a odrazu len začalo fúkať a vo vzduchu bola jeseň. Tak ma predsa dobehla… Odrazu všetko akoby zosmutnelo a spustlo, zrazu som chcela radšej preplnené pláže. Len sme vošli do nového týždňa. a všetko bolo inak. Bolo fajn. Ale už to nebolo ono.
San Vito lo Capo v októbri
San Vito lo Capo, v uličkách
Dobrotky a cestovinky si môžete kúpiť v obchode alebo pricestjú za vami
